sm15sm15sm15sm15
// Edit:
[i]Príbeh má podávať ten najtemnejší obraz sociálneho charakteru dnešnej spoločnosti. Na začiatku je dieťa, ktoré stojí nad hrobom svojej matky, keďže otec je neznámy. Taktiež, začiatkom nie sú známe ani okolnosti, týkajúce sa smrti matky a záhadným zmiznutím otca. Takouto situáciou sa vychovávateľom dieťaťa stáva chorá spoločnosť, kde cestou životom natrafí na zápornú postavu, ktorá je obrazom takejto spoločnosti. Dieťa je na matku veľmi naviazané a nie je v tom, že matka už naozaj nežije. A tak formou snenia si jej charakter stále drží pri živote. Matka v príbehu vystupuje ako duch, ktorý je výplodom fantázie dieťaťa. Vďaka týmto pozitívnym predstavám bude odolávať chorej výchove spoločnosti, kde najväčší vplyv na túto výchovu bude mať práve spomenutá záporná postava. Postupom času a spoločným spolužitím dieťaťa a zápornej postavy sa vlastne príde na to, že postava je otcom dieťaťa, čím by sa mal celý príbeh ukončiť a viesť k zamysleniu.
Dieťa je symbolom nového začiatku a lepšej budúcnosti. Dnes by sa bez snenia žilo veľmi ťažko, či chceme alebo nie. Teda aspoň väčšiny nás sa to týka. Snenie dieťaťa v príbehu predstavuje nádej. Avšak vyuzlenie príbehu naše zasnené dieťa kopne späť do reality. Čo takého záhadného sa mohlo prihodiť matke, keď otec je stále nažive? Ako sa dá z príbehu vycítiť, matka v synovi zanechala len to pozitívne. A to pozitívne táto spoločnosť zahubila, teda jej obraz — otec, záporná postava.
Myšlienkou je, že takýto stav sa väčšinou týka jednotlivcov, ktorých je drvivá väčšina. Sám jednotlivec nič nezmôže. Preto je tu výzva nabrať odvahu a to málo dobrého spojiť, pretože len málo naozaj stačí k prekonaniu a náprave všetkého čo nás trápi. Sme predsa ľudia.[/i]
sm15sm15sm15sm15