TRANCE.CZ - Elektronická taneční hudba v ČR i ze světa.

V poslednom období sme sa dočkali albumov od starých vlkov ako sú M.I.K.E and M.I.K.E. aka Plastic Boy, Airwave, album nám ponúkol fínsky mladík Orkidea a mnoho mnoho ďalších. Práve tieto však považujem za hodné spomenutia.
Ako už názov topicu nasvedčuje povenujem sa austrálskemu progressive producentovi Jaytechovi. Berte to ako neoficiálnu recenziu, nechcem popudiť Andrewsa a tak to celé pojmem tak trocha po svojom!
Na úvod považujem za potrebné napísať môj názor na tohto producenta, o ktorom som dostával vždy nie najlepšie informácie a časom som zisťoval, že ten či onen track, ktorý sa mi tak páčil v nejakom sete a ktorý bol ID, je jeho trackom (Spacelift, Manipulator a hlavne Genesis aj s výborným Afterburner Jimbo Remixom). A tak som si ho celkom obľúbil.
Jeho proggy vám doteraz mohlo prísť fádne, nudné a ak ste mu neprišli na chuť, myslím, že ani tento album na tomto fakte nič nezmení. Naopak ak ste si ho obľúbili ako ja aj album sa vám zapáči ako mne.

Everything Is OK
Label: Anjunadeep
Genre: podľa mňa prevláda progressive house

– album je unmixed, +1 b.
– minimum vokálov, ak sú, tak sú nevtieravé, zapadajúce do kontextu, väčšinou sa jedná iba o sample, +1
– nesnaží sa byť za každú cenu trhákom, +1

– atmosféra albumu na úkor invencie -1
========================================================================
01 Nighthawk
Úvod albumu naštylizovaný prostredníctvom tohto tracku do ambientovej roviny čo podľa mňa nie je nejaký štandard progressive house albumov. Naznačuje jasný fakt, že album je určený skôr na relax, aj keď samozrejme určité typy ľudí dokážu predviesť divy na parkete aj na pomalé proggy.

02 Highway Rockers
Elektro proggy s jemne vrzavým kontextom a nasamplovanou elektrickou gitarou a vokálom jednoznačne nadväzuje na ambientový úvod. Gitara v pozadí robí v tracku svojskú atmosféru a aj keď to nie je nijak výrazný melodický track, aké hľadá väčšina poslucháčov mne sa na ňom páči tá nevtieravosť, možnosť vypočuť si ho ako myšlienku, súlad všetkých použitých prvkov a v neposlednom rade ako časť uceleného albumu.

03 Solero
Desiata minúta albumu a je tu progressive aký som od tohto albumu očakával. Ako o celku nemožno o ňom povedať, že je to výrazné strhujúce proggy, opäť však musím vyzdvihnúť track v kontexte albumu. Dá sa počúvať prakticky hocikde pri hocičom, kde vám nebudú prekážať pomalé progressive beaty.

04 Pepe’s Garden
Bezpochyby najznámejší a najefektnejší track z celého albumu. Jaytech v ňom akoby naozaj chcel vystihnúť pohodu na austrálskych plážach, bezstarostnosť a trochu aj uletenosť. Lebo taký mi príde – bezstarostný a uletený.

05 Pyramid
Opät track zapadajúci do kontextu. Melódia sa nikde neponáhľa, atmosféra vás vráti do letargie, z ktorej vás možno vytrhol predošlý veselý track. Jaytech sa v ňom prakticky úplne vyhol v dnešnej dobe tak používaným elektro vrzom (pardon, za neodborný pojem), naopak atmosfera je harmonická, nenúti hľadať v nej hit roka, skôr núti uvažovať o albume ako celku.

06 Gray Horizon (featuring Melody Gough)
O tracku by som bol napísal niečo v podobnom zmysle ako pri tracku predošlom. Bráni mi v tom však príjemný ľahučký a nevtieravý vokál, plávajúci nad typicky Jaytechovským podkladom, nijak výrazným, napriek tomu ľúbivým.

07 Natsukashi
Track trochu sa vymykajúci kontextu trackov predošlých. Predsa len znie trocha rytmickejšie ako predošlé plážové tracky

08 Groove Nova
Tento track naplno potvrdí, že ak máte Jaytecha radi, strhne vás, ak nie, prejdete ho možno bez povšimnutia. Vydarené sample a kombinácia proggy prvkov ho robia atmosférickým a použiteľným aj na „podlahe“. Nijaká snaha kopírovať sound, ktorý je v kurze. Najatmosférickejší track na albume.

09 Vela
Track kompozíciou pripomínajúci starší produkt Spacelift. Harmónia a relax tiahnúca sa celým albumom pokračuje na plnej čiare, nijaký extra výraz, nijaká snaha byť za každú cenu hitom.

10 Special X
Neviem posúdiť komu chcel nasmerovať Jaytech track číslo 10. Jedná sa opäť o letargické proggy s veľmi slušne poňatou basovkou.

11 Deadlock
Prechádzka albumom sa chýli ku koncu a letargia sa stále nekončí. Track sa nedostáva ani pod ani nad nastavenú latku atmosféry a rytmiky.

12 Drive (featuring Melody Gough)
Drive ako rozlúčka s albumom dokonáva atmosféru letargického albumu, a tak vás pomaly pripraví na návrat do reality.

Resumé: Album s myšlienkou, bez výrazných hitov, ale so štandardnou atmosférou tiahnucou sa od začiatku až do konca.
Hodnotím: 7/10